Už sa nedá vysvetliť ako je možné, že platy čím ďalej viac zaostávajú za cenami. Ako je možné že máme najdrahšie energie, hypotéky, bankové služby, potraviny... dovoľujeme si platiť najdrahšiu verejnú správu, najštedrejšie dotácie pre politické strany, oslobodiť cirkvi od dani z nehnuteľnosti a množstvo ďalších anomálií.
Náš parlament sa bude do krvi vadiť o maďarčine, ktorú legálne, či nelegálne používa Béla báči, keď ide zaplatiť poplatok vinicu na obecný úrad, ale vôbec si nevšimne, že v tejto krajine už dávnejšie nikto nezoženie lepšie platenú prácu (nad 400 Euro), ak neovláda ešte ďalšie dva jazyky... a slovenčina často ani nie je podmienkou.
Veľkí investori si bežne do svojich fabrík podporovaných z daní slovenských daňových poplatníkov dovezú nie len vyšší, ale aj stredný manažment, aby komunikácia v ich rodnej reči nestála. Rakúsko a Nemecko si chránili svoj pracovný trh do posledného momentu a špekulujú ako by sa to selektívne dalo robiť ďalej tak, aby tí čo sa u nich uchytia museli ovládať reč a byť špecialisti. U nás nikomu nenapadlo podporiť podobne slovenskú inteligenciu. Ešte aj absolventov vysokých škôl táto krajina svojím nezáujmom radšej vyženie za hranice, aby bolo menej starostí na úradoch práce...
V akciových cenách sme naozaj dobrí a na našom „mäse bez rozumu" sa dá aj drevo rúbať - neštrajkuje, skromné je, vzdelané a keď mu „naše" zahraničné banky zavesia na chrbát najdrahšiu hypotéku, ťahá ako osol zo žobráckeho platu do padnutia. Akú má táto krajina akciových cien na svoj ľudský potenciál perspektívu?