Pštros zo Žehry

Autor: Tomáš Makatúra | 6.6.2011 o 11:50 | Karma článku: 9,28 | Prečítané:  2685x

Do parlamentu smeruje návrh, aby v prípade porušovania finančnej disciplíny samosprávou, mali možnosť obyvatelia odčleniť „zdravú" časť obce od tej „chrobačnej". Vec je šitá na situáciu v Žehre, kde sa zúfalá časť zväčša bielej populácie snaží zachovať zdanie demokratického riadenia vecí verejných a netolerovať prelievanie svojich daní do bezodnej diery rómskej osady. Tá tieto peniaze len spotrebúva a berie ich  ako doplnok k sociálnym dávkam, bez akejkoľvek zmeny životných návykov. Táto novela by, však mala dostať meno „pštrosia", lebo zakopáva hlavu do piesku pred množstvom problémov a nerieši nič do budúcnosti.

Myslím si, že na porušovanie finančnej disciplíny v akejkoľvek inštitúcii má štát dostatočné množstvo kontrolných a sankčných mechanizmov a má ich uplatňovať bez ohľadu na farbu pleti. To, že nie sú vyvodené právne kroky z vykrádania peňazí cez fiktívne aktivačné práce, zneužitie obecného majetku na súkromné účely, dotovanie neplatičov je jednoznačné zlyhanie verejnej správy. Liek na takúto vec, nie je oddelenie „fiškusov z osady", ale jednoznačné prešetrenie situácie a vyvodenie zodpovednosti. Stačí tvrdo potrestať vinníkov a ďalší si to nedovolia. Prestane to byť návod, ako získať „ daňových otrokov" na dotovanie prešpekulovaných lenivcov a príživníkov akejkoľvek farby.

„Pštrosia novela" však vedie na rýchlu cestu zmeny, ale bez riešenia dlhodobej perspektívy. Utvrdí osadníkov v tom, že sa im za bašovanie nič nestane a neoprávnene získané netreba vrátiť. Dá im argumenty o diskriminácii, lebo čo už vyzerá horšie ako demokratický víťaz volieb tmavej pleti odstrčený bielymi obyvateľmi obce, ktorí ho neuznávajú a odčleňujú sa? Potrebu prežitia osady to nezmení a chýbajúce prostriedky na život sa budú zháňať na „bonitnejších pastvinách" v bohatej časti obce všetkými spôsobmi, čo bude vyvolávať ďalšie vášne. Iba, že by tam postavili plot a mínové pole. „Pštrosia novela" oddďaluje zblíženie dvoch svetov, ktorých existencia je realitou. S hnevom, či bez neho Žehra sa svojho dvojfarebného sveta nezbaví, silou ho neroztrhne a so zlobou nezmení na pokojné miesto pre život. Rómovia nepochopili veľkorysosť moci v demokracii a ich bieli spoluobčania ich ju odmietli naučiť. Štát sa zachoval rovnako. Miesto rovného metra vymýšľa výhybky a bojí sa používať právo ktoré na takéto prípady má. Osada zostala žiť vo svojom obmedzenom svete hnevu a závislosti ďalej.

Zachovávanie dvoch svetov je zlé. Ani novela osadu od dediny neoddelí, len sa zmenia formy a možnosti. Ak sa Rómovia dokázali naučiť, ako sa spojiť aby presadili svoj (veľmi sebecký) záujem využívania prostriedkov obce, nepochybujem, že by sa dali naučiť ako sa  prostriedky, ktoré vytvára hlavne „druhá strana" používať legálne a v prospech všetkých.

Kauza Žehra je dôležitým medzníkom v každom meste a obci, kde stúpa podiel chudobnej rómskej populácie.

Riešením nie je delenie. Riešením je posunúť otrokárske myslenie u Rómov na úroveň demokratickej správy vecí verejných. Buď budeme čakať kým sa to naučia za čas, ktorým prešla naša civilizácia a do vtedy ich od seba oddeľovať novelami a plotmi, alebo  ich lídrov začneme učiť nášmu chápaniu prostriedkami, ktoré používame bežne na seba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?