Impotentné riešenia v Malackách

Autor: Tomáš Makatúra | 3.8.2011 o 8:00 | Karma článku: 15,69 | Prečítané:  2327x

Už niekoľko týždňov nás médiá zásobujú správami o situácii susedského spolužitia na Družstevnej ulici v Malackách, kde sa skoro 40-tka obyvateľov tlačí v maličkom polorozpadnutom dome s nelegálnymi prílepkami a zničených, vedľa živoriacich starousadlíkov. Celá vec sa stáva smutným príkladom neschopnosti a impotencie úradov a polície podchytiť podstatu problému, ktorý vôbec nemá rasový motív, ale naopak práve tento motív prekáža jeho riešeniu.

Jednoducho povedané- ak by do ruiny napchali 40 ľudí bez sociálnych návykov a hygienického vybavenia, ktorí by sa denne cez plot museli dívať na „šťastnejších" a podľa nich v „blahobyte" žijúcich spoluobčanov, sociálny konflikt, nenávisť, násilie a kriminalita by boli iba otázkou času. Aj laboratórne krysy sa požerú, ak ich napchajú bez úniku do tesného akvária a nemajú dostatok miesta, ani potravy.

40 „natlačených" sa správa ako tlupa Neandrtálcov, ktorí majú výkalmi označené vlastné územie a skúšajú ho takouto formou stále rozširovať za výdatnej agresívnej a hlasnej komunikácie s okolím.  Dokážu však veľmi presne formulovať svoje právne nároky, kombinovať obvinenia a dožadovať sa svojich práv.

Problém nie je to, že na ulici bývajú vedľa seba bieli a tmaví. Problém je to, že vedľa seba bývajú civilizovaní a nesocializovaní pod extrémnym tlakom nedostatku miesta a zdrojov.

Neviem si predstaviť, humánne fungovanie klasickej rodiny na pár štvorcových metroch bez sociálneho zariadenia, nie to ešte takúto existenciu rodinného klanu. Vec sa nevyrieši búraním na čierno postavených búd a pristavením mobilných záchodov. V ruine treba znížiť kvantitatívny a existenčný pretlak, ktorý našiel ventil v nenávisti k šťastnejšiemu susedovi.

Otázkou je, ako je možné že v tomto prostredí žijú deti, ktoré nemajú ani vlastnú posteľ a základné hygienické vybavenie... Otázkou je, kto povolil trvalý pobyt v rozpadnutej malej chajde toľkým ľuďom... Otázkou je, ako budeme riešiť takýto „sociálny papiňák" nie z hľadiska domov, ulíc, ale v blízkej budúcnosti dedín aj miest.

To, že na zúfalej ulici budú stáť vystresovaní policajti, ktorí na jednej strane majú obavy z obvinení z rasizmu, na druhej strane sú tlačení do riešenia vecí, ktoré zo svojej pozície vyriešiť nemôžu, nič nerieši. Hrniec už prekypel a jeho obsah sa späť  jednoducho fyzicky nezmestí... Správanie obyvateľov ruiny nasvedčuje tomu, že to pochopili a svojskými metódami sa pokúšajú rozšíriť vlastný životný priestor. V množstve dedín na východe sú príklady úspešnosti, ako vyhnať civilizované obyvateľstvo z vlastnej nehnuteľnosti. Realitné kancelárie bez problémov potvrdia, aké sú rozdiely medzi nehnuteľnosťami „s" a „bez" takýchto susedov.

Situácia Družstevnej ulice v Malackách nie je o Rómoch a bielych, ale je otázkou, ako sa spoločnosť vysporiada s agresívnou biedou a kriminalitou, ktorá využíva svoj etnický pôvod na to, aby im bolo tolerované neprijateľné správanie.

Vzhľadom k tomu, že nie sú vytvorené miesta, kde by mohli takéto skupiny ľudí prežívať a nie je odvaha verejnej moci správať sa k nim podľa rovnakých kritérií ako k ostatným, bude Družstevná ulica obrazom budúcnosti mnohých slovenských miest a obcí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?