Virtuálni zabijaci v nás

Autor: Tomáš Makatúra | 4.8.2011 o 8:00 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1175x

Vygumovaný magor z Nórska, ktorý vystieľal mládežnícky tábor otvoril množstvo diskusných tém. Jednou z nich sú aj virtuálne military hry a ich vplyv na psychiku hráčov. Staršia generácia má väčšinou jednotne kritický a odsudzujúci postoj. Bez toho, aby v živote siahli na hernú konzolu vyhlasujú, že hry by mali byť zakázané, lebo robia z mladých vrahov a psychopatov. Potom si väčšina z nich kľudne sadne k telke, kde si zapnú kultový krvák s presnými návodmi na mučenie a vraždenie. Sú počítačové hry príčinou násilia v realite a menia ich hráčov na vraždiace monštrá, ktoré nerozoznávajú prítomnosť od virtuálneho sveta?

Hráč, ktorý už nosí v hlave sklzovú plochu patologického správania si môže urýchliť počítačovou hrou pád do pekla. Možno bez hry by ho však postrčil film, komiks, náročná situácia v škole či v práci, neriešený domáci problém... Normálny, zrelý človek rozozná hru od reality vždy a určite rozlišuje skutočné násilie od virtuálneho. Tak, ako sa chodí do kina relaxovať na horory a akčáky, chodí k herným konzolám množstvo ľudí pre rovnakú zábavu. Výhodou nie je len pasívne sledovanie, ale aktívna účasť v hre.

Diskusia o vhodnosti a prístupe k násiliu vo videohrách by mala byť otvorená hlavne v prípade detí, ktoré ešte nemusia dobre chápať virtuálnu realitu. Tam by mali byť tvrdým sitom prístupu rodičia. Osamelé a zanedbávané decko je pre vygumovanie zo skutočnosti akýmkoľvek médiom výborný objekt. Nie je to však ani v tomto prípade o vplyve hry, ako o vplyve rodiny a jej vzťahov. Aj Nórsky magor je charakteristický citovým vyprahnutím z rozbitých rodinných vzťahov a military hry boli v rade patologických udalostí až za týmto problémom.

V každom z nás je svet fantázie z ktorého časť sa hrá aj s temnou stránkou. V každom z nás je malý virtuálny zabijak, lovec a násilník. Asi nám zostali v bunkách od prapredkov. Uspokojujeme ich hrami, príbehmi, filmami. Presne vieme, kam až môžu ísť, aby neboli nebezpeční v realite. Tou brzdou nie je nedostupnosť a zákaz predaja hier v obchodoch, ale empatia skutočných vzťahov k skutočným ľuďom. Tá sa nedá získavať z elektroniky, tú dostávame v rodine, od priateľov, od obľúbených zvierat... v naozajstnom svete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?