Treba povedať, že z hľadiska dlhoročného povrchného prístupu k téme rasizmu a rómskej komunity súd ani nemal inú možnosť rozhodnúť. Je úplná pravda, že decká sú v triedach na prvý pohľad iba podľa farby kože. Práve tento zjednodušený pohľad, ktorý vidieť aj spoza hraníc Slovenska bráni riešiť vec so znalosťou a citlivosťou- avšak k obom stranám...
Argumenty ktoré povedala pani riaditeľka školy by mali rezonovať hlasnejšie v hlavách v ktorých sa krúti iba „rasizmus". Ak je žiak všivavý, špinavý, permanentne ohrozujúci žltačkou či inými chorobami z nedostatku hygieny, ak je agresívny, kradne, učivo ho nezaujíma a okrem výbojov nie je schopný pozitívneho sociálneho kontaktu- tak je úplne jedno, akú farbu má jeho koža. Nikto civilizovaný s ním v triede sedieť nebude chcieť a máloktorý učiteľ vydrží takéto dieťa učiť. Bonusom väčšinou bývajú rodičia takýchto detí, ktorí sú veľkým obrazom malého potomka a jediným riešením akýchkoľvek problémov je pre nich vresk a bitka, prípadne argumentácia, ako im všetci ubližujú...
Žiadny súd nemôže donútiť rodiča, aby nechal svoje dieťa v škole kde mu ide o zdravie, nervy, či dokonca o život. Veď zo strany školy bolo jasne povedané, že rómske deti, ktoré vyššie spomínané problémy nemajú chodia do spoločných tried.
Obávam sa že tzv. "segregácia" a „rasizmus" je v tomto prípade pomýlený názov toho, čo škola v skutočnosti rieši. Tým javom je extrémna chudoba a neprispôsobivosť k väčšinovej spoločnosti.
Pred časom bol každý, kto povedal, že sú nutné štatistické údaje o tejto skupine obyvateľstva označovaný za rasistu a nepriateľa humanizmu. Vôbec nezaberali technické argumenty, že ak chcem riešiť nejaký problém musím poznať jeho kvalitu a kvantitu a od toho odvodiť potrebu prostriedkov. Takýto stav asi vyhovoval kšeftárom, ktorých „projekty" sa dali sfukovať a nafukovať podľa potreby, ale v skutočnosti pomáhali málo.
Riešenie problému akceptácie vylúčených ( zdôrazňujem „vylúčených" a nie plošne Rómov) nemôže skončiť sociálnym pokusom v spoločných triedach. Ak by mal tento experiment dopadnúť pozitívne, štát by sa mal angažovať viac, ako súdnou mocou. Nedá sa predsa žiadať od podhodnotených učiteľov a deti z civilizovaných rodín, aby sa zmenili na trénerov v sociálnych zručnostiach pre komunitu, ktorá sa po generácie správa odmietavo k štátom vyžadovanému vzdelaniu. Bez pomoci expertov budú takéto triedy zdrojom konfliktov a trápenia. Veď na rozvrátenie vyučovania stačí jeden problémový žiak na triedu... tak čo sa tam bude diať, ak ich bude polovica, alebo viac... aký význam bude mať takéto vyučovanie pre tých, ktorí sa učiť chcú?
Súd rozhodol povrchne, ale podľa zákona. Sú však aj iné zákony, ktoré môžu použiť účastníci tejto veci. Stačí založiť spolok rodičov, ktorí budú žiadať úplne normálne podmienky pre vzdelanie svojich detí a kontrolovať ich dodržiavanie. Na vyučovanie nemusia byť vpustení špinavé a zavšivené deti. Akékoľvek ohrozenie spolužiakov, musí byť hlásené na políciu ako šikana. Každé vyhrážanie by malo byť políciou doriešené tak, aby sa neopakovalo.
Za šírenie žltačky, či iných prenosných chorôb by mali padať trestné oznámenia za verejné ohrozenie a striktne dodržiavať podmienky karantény. Tiež je otázka, kto uhradí náklady na očkovanie ostatným spolužiakom detí z problémového prostredia, ak tieto majú očkovanie zdarma...
Vrešťanie o rasizme so zakrytými ušami by malo skončiť. Treba sa pýtať a analyzovať, prečo vzniká nepriateľská atmosféra medzi vylúčenou komunitou a majoritou. Je nutné odstraňovať reálne problémy, nie presviedčať ľudí, aby si ich nevšímali. Súdmi si rešpekt a pokoj ešte nikto nevynútil. Môže to iba gradovať. Mnohí pred problémom ujdú inde. Tí čo ostanú sa po čase začnú brániť. Ako ukázal nedávny problém s napadnutím pedagógov a rozmlátením školy v Prešove partiou neprispôsobivých žiakov, môže to byť poriadne drsné. Naše školy budú potrebovať ochranky.
Problém ale nie je vo farbe kože, problém je v prispôsobivosti a civilizovanosti.