„Líder pravice“ je nezmysel

Autor: Tomáš Makatúra | 16.5.2012 o 8:30 | Karma článku: 9,95 | Prečítané:  564x

V poslednej dobe sa veľmi často otvára úvaha, kto je lídrom pravice na Slovensku. Táto myšlienka sa v niektorých hlavách tak uchytila, že ju adoptovali mnohí politici a novinári, ako post o ktorý treba súťažiť. Vytvára akúsi doktrínu, že kto percentuálne prečísluje v parlamente ostatných pravicových drobcov dostane právomoc zastrešovacieho kápa, ktorý riadi túto stranu spektra. Myslím si, že to svedčí o mýlke v chápaní demokratickej správy vecí verejných u pravičiarov.

V prvom rade je treba povedať, že je nesmiernou chybou, ak sa začne politika skĺzavať len do boja v počte získaných hlasov a nie o súťaž  programov a dobrých myšlienok. To sa asi stalo v našom parlamente-  zákaz hlasovať za dobrú vec, ak nápad vzišiel z opozičného tábora. Buď to treba zatrhnúť, alebo zobchodovať. Absurditou je, že pravica už za hlasovania obchodovala nie len s opozíciou, ale aj medzi sebou. Ani početne najsilnejší „líder" s tým nič neurobil.
Túžba centrálne riadiť pravicové strany akýmsi nadstraníckym predsedom zrejme vychádza zo závisti k  obrazu ľavého krídla politickej scény, ktorá zjednotením dosiahla valcovateľný voličský potenciál. Treba si však všimnúť, ako ťažko za túto moc zaplatila z hľadiska budúcnosti. To, čo z nej rastie sa nepodobá na nič, čo bežne vidíme vo vyspelých demokratických krajinách Európy v ľavicovom a sociálno- demokratickom tábore tamojších strán. Je len otázkou času, kedy začnú absorbované bunky sociálnych demokratov, liberálov, komunistov a iných ľavičiarov hľadať podstatu pôsobenia v konglomeráte populistických oligarchov a ich servisu. Toto nie je cesta pre pravicu, ak si chce zachovať rôznorodosť, čitateľnosť a podstatu presadzovania demokratických vízií pre strednú vrstvu obyvateľov. Nie je treba žiadna megapartaj s kmotrom na čele, ktorá bude čeliť rovnakému proťajšku. Presne toto by položilo nie len pravicové spektrum, ale celú spoločnosť.
Pravicový volič má rôznorodosť rád. Očakáva chrbtovú kosť určitých základných názorových princípov, ale hľadá svoj odtieň politického presvedčenia vo viacerých možnostiach, pričom nezatracuje ani „podobne sfarbených". Tu bol dôvod prepadu pravice vo voľbách- žrali sa medzi sebou o to, kto bude šéfovať a zabudli, že každý z nich mohol byť prínosom v spolupráci, ak by len robil svoju prácu a nepozeral, čo uchmatnúť z hrnca susedovi.  
Sen o lídrovi pravice by mal skončiť. Miesto budovania zrkadlového obrazu k opozičnej ľavicovej megastrane na pravom krídle spektra, by sa tvorcovia tejto myšlienky mali spýtať pravicových voličov, či by fakt dačo takéto chceli...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?