V odborných inštitúciách táto nehorázne stupídna prax spôsobila odbornú degradáciu katastrofálnych rozmerov. Nehovoriac už o stovkách osobných minitragédií odborných pracovníkov na výkonných pozíciách. Nenávisť a zloba z tohto dedičstva je dedičným hriechom všetkých politických strán na Slovensku. To politici rozdelili Slovákov na dve skupiny. Na politicky príslušných s výhodami a občanov na úkor ktorých sa to deje. Je úplne samozrejmé, že do politiky sa preto pchajú aj takí, ktorým by to za normálnych okolností ani nestálo za to. Tábor „dojných občanov" sa preto stále zmenšuje a musia uživiť čoraz väčšiu armádu politicky vyvolených. Ako ináč sa dá nazvať stav, ak z verejných peňazí platíme tisíce poslancov a vyvolencov z ktorých má mnoho aj iný príjem, ale ulakomia sa na všetko čo sa dá vytiahnuť z verejnej pokladne. Pritom bez hanby rozprávajú, že občania ktorí poberajú dôchodok by nemali mať príjem z práce. Mne sa skôr javí nemorálne kumulovanie príjmov za rôzne poslancovania na niekoľkých zastupiteľstvách, dozorných radách štátnych podnikov, či poradenstvách. Určite by stálo za to spočítať, koľko nás tento politický systém stojí na hlavu daňového poplatníka.
Zrejme je čas zaviesť limit na počet politikov platených z biednej slovenskej populácie a rovnako, ako pri podpore v nezamestnanosti určiť aj maximálnu cenu práce politika na určitom stupni verejnej služby, bez možnosti kumulovať a sčítavať ďalšie a ďalšie príjmy z peňazí, ktoré odvádzame štátu. Tieto peniaze potom chýbajú na aktivity a činnosti pre ktoré ich v dobrej viere krajine posielame- na zdravotníctvo, školstvo, kultúru...
Som tiež za to, aby sa znížili počty poslancov a dozorné rady štátnych podnikov tvorila profesionálna skupina štátnych ekonómov s fixným platom.
Stále treba pripomínať, že jediná sféra, ktorá neprešla ozdravným režimom, uťahovaním opaskov, racionalizáciou a reštrikciou je na Slovensku oblasť politického systému.