V prvom rade je to protest proti mutiplicitnej byrokracii. Skoro všetky údaje v dotazníkoch štát od nás už niekoľkonásobne získal v rôznych priznaniach. Zaplatili sme to tiež niekoľkonásobne v daniach, poplatkoch, v odvodoch. Štát si opatrujeme takým podielom z daní, že by si už mohol urobiť poriadok v papieroch. Naši byrokrati si asi prepojenie počítačových systémov radi pozerajú iba v Star Treku. Dokazovanie si úradov pod jedným ministrom kto je dôležitejší, pár dní pred koncom procesu sčítania je fraška. Zvolávanie tlačoviek a arogantné útoky štátnej úradníčky na slobodné vyjadrenie názorov na sociálnych sieťach o sčítaní je trapas. Vyhrážanie sa súdmi tomu, kto sčítací hárok nevyplní je však fenomén hodný pozornosti. Pani dotyčná zabudla, že súdruhovia sú už trošku pod kontrolou a napriek tomu, že v jej strane je v poslednej dobe ohromná móda vyhrážať sa komukoľvek slovenskými súdmi, asi už ani tento strašiak nezaberie.
Smutným dôvodom bojkotu sčítania je aj strach zo zneužitia údajov. Aj tu treba spozornieť. Občania si už zrejme všimli, že mnohé postavičky z politiky a verejnej správy dokážu speňažiť všetko, „čo nájdu na stole". Je na to nejeden tragický príklad.
Povážlivým dôvodom ignorovania sčítania je aj hnev s ktorým sa mnohí sčítací komisári stretávajú u občanov. Strach a hnev sú historicky najhoršou konšteláciu nálady občanov. Zatiaľ to len puchlo a verejná moc si na občanoch robila svoje, bez toho, aby za nimi liezla do bytu a nimrala sa v ich súkromí. Osobné otázky položené v dotazníku sú formulované veľmi nešťastným spôsobom. Napríklad otázka 8 vypovedá o tom, kto ju položil, že sa ešte neprebral z minulého tisícročia. Pýtať sa, kto je na čele domácnosti môže iba človek, ktorý má doma archaický model rodiny.
V pojme „sčítanie ľudu" je podľa mňa jasné o čo má ísť. Vidím tam len počty obyvateľov. Nie sociologický prieskum. Nie prieskum majetku. Nie prieskum vierovyznania. Medzi štátom a jeho občanmi na takéto otázky už nie je dosť dôvery.
To, čo sa deje teraz pred našimi očami, pri tejto organizácii veci, je bohapusté vyhodenie peňazí v dobe, keď ich je treba inde.