Myslím si, že na porušovanie finančnej disciplíny v akejkoľvek inštitúcii má štát dostatočné množstvo kontrolných a sankčných mechanizmov a má ich uplatňovať bez ohľadu na farbu pleti. To, že nie sú vyvodené právne kroky z vykrádania peňazí cez fiktívne aktivačné práce, zneužitie obecného majetku na súkromné účely, dotovanie neplatičov je jednoznačné zlyhanie verejnej správy. Liek na takúto vec, nie je oddelenie „fiškusov z osady", ale jednoznačné prešetrenie situácie a vyvodenie zodpovednosti. Stačí tvrdo potrestať vinníkov a ďalší si to nedovolia. Prestane to byť návod, ako získať „ daňových otrokov" na dotovanie prešpekulovaných lenivcov a príživníkov akejkoľvek farby.
„Pštrosia novela" však vedie na rýchlu cestu zmeny, ale bez riešenia dlhodobej perspektívy. Utvrdí osadníkov v tom, že sa im za bašovanie nič nestane a neoprávnene získané netreba vrátiť. Dá im argumenty o diskriminácii, lebo čo už vyzerá horšie ako demokratický víťaz volieb tmavej pleti odstrčený bielymi obyvateľmi obce, ktorí ho neuznávajú a odčleňujú sa? Potrebu prežitia osady to nezmení a chýbajúce prostriedky na život sa budú zháňať na „bonitnejších pastvinách" v bohatej časti obce všetkými spôsobmi, čo bude vyvolávať ďalšie vášne. Iba, že by tam postavili plot a mínové pole. „Pštrosia novela" oddďaluje zblíženie dvoch svetov, ktorých existencia je realitou. S hnevom, či bez neho Žehra sa svojho dvojfarebného sveta nezbaví, silou ho neroztrhne a so zlobou nezmení na pokojné miesto pre život. Rómovia nepochopili veľkorysosť moci v demokracii a ich bieli spoluobčania ich ju odmietli naučiť. Štát sa zachoval rovnako. Miesto rovného metra vymýšľa výhybky a bojí sa používať právo ktoré na takéto prípady má. Osada zostala žiť vo svojom obmedzenom svete hnevu a závislosti ďalej.
Zachovávanie dvoch svetov je zlé. Ani novela osadu od dediny neoddelí, len sa zmenia formy a možnosti. Ak sa Rómovia dokázali naučiť, ako sa spojiť aby presadili svoj (veľmi sebecký) záujem využívania prostriedkov obce, nepochybujem, že by sa dali naučiť ako sa prostriedky, ktoré vytvára hlavne „druhá strana" používať legálne a v prospech všetkých.
Kauza Žehra je dôležitým medzníkom v každom meste a obci, kde stúpa podiel chudobnej rómskej populácie.
Riešením nie je delenie. Riešením je posunúť otrokárske myslenie u Rómov na úroveň demokratickej správy vecí verejných. Buď budeme čakať kým sa to naučia za čas, ktorým prešla naša civilizácia a do vtedy ich od seba oddeľovať novelami a plotmi, alebo ich lídrov začneme učiť nášmu chápaniu prostriedkami, ktoré používame bežne na seba.
