Impotentné riešenia v Malackách

Autor: Tomáš Makatúra | 3.8.2011 o 8:00 | Karma článku: 15,69 | Prečítané:  2328x

Už niekoľko týždňov nás médiá zásobujú správami o situácii susedského spolužitia na Družstevnej ulici v Malackách, kde sa skoro 40-tka obyvateľov tlačí v maličkom polorozpadnutom dome s nelegálnymi prílepkami a zničených, vedľa živoriacich starousadlíkov. Celá vec sa stáva smutným príkladom neschopnosti a impotencie úradov a polície podchytiť podstatu problému, ktorý vôbec nemá rasový motív, ale naopak práve tento motív prekáža jeho riešeniu.

Jednoducho povedané- ak by do ruiny napchali 40 ľudí bez sociálnych návykov a hygienického vybavenia, ktorí by sa denne cez plot museli dívať na „šťastnejších" a podľa nich v „blahobyte" žijúcich spoluobčanov, sociálny konflikt, nenávisť, násilie a kriminalita by boli iba otázkou času. Aj laboratórne krysy sa požerú, ak ich napchajú bez úniku do tesného akvária a nemajú dostatok miesta, ani potravy.

40 „natlačených" sa správa ako tlupa Neandrtálcov, ktorí majú výkalmi označené vlastné územie a skúšajú ho takouto formou stále rozširovať za výdatnej agresívnej a hlasnej komunikácie s okolím.  Dokážu však veľmi presne formulovať svoje právne nároky, kombinovať obvinenia a dožadovať sa svojich práv.

Problém nie je to, že na ulici bývajú vedľa seba bieli a tmaví. Problém je to, že vedľa seba bývajú civilizovaní a nesocializovaní pod extrémnym tlakom nedostatku miesta a zdrojov.

Neviem si predstaviť, humánne fungovanie klasickej rodiny na pár štvorcových metroch bez sociálneho zariadenia, nie to ešte takúto existenciu rodinného klanu. Vec sa nevyrieši búraním na čierno postavených búd a pristavením mobilných záchodov. V ruine treba znížiť kvantitatívny a existenčný pretlak, ktorý našiel ventil v nenávisti k šťastnejšiemu susedovi.

Otázkou je, ako je možné že v tomto prostredí žijú deti, ktoré nemajú ani vlastnú posteľ a základné hygienické vybavenie... Otázkou je, kto povolil trvalý pobyt v rozpadnutej malej chajde toľkým ľuďom... Otázkou je, ako budeme riešiť takýto „sociálny papiňák" nie z hľadiska domov, ulíc, ale v blízkej budúcnosti dedín aj miest.

To, že na zúfalej ulici budú stáť vystresovaní policajti, ktorí na jednej strane majú obavy z obvinení z rasizmu, na druhej strane sú tlačení do riešenia vecí, ktoré zo svojej pozície vyriešiť nemôžu, nič nerieši. Hrniec už prekypel a jeho obsah sa späť  jednoducho fyzicky nezmestí... Správanie obyvateľov ruiny nasvedčuje tomu, že to pochopili a svojskými metódami sa pokúšajú rozšíriť vlastný životný priestor. V množstve dedín na východe sú príklady úspešnosti, ako vyhnať civilizované obyvateľstvo z vlastnej nehnuteľnosti. Realitné kancelárie bez problémov potvrdia, aké sú rozdiely medzi nehnuteľnosťami „s" a „bez" takýchto susedov.

Situácia Družstevnej ulice v Malackách nie je o Rómoch a bielych, ale je otázkou, ako sa spoločnosť vysporiada s agresívnou biedou a kriminalitou, ktorá využíva svoj etnický pôvod na to, aby im bolo tolerované neprijateľné správanie.

Vzhľadom k tomu, že nie sú vytvorené miesta, kde by mohli takéto skupiny ľudí prežívať a nie je odvaha verejnej moci správať sa k nim podľa rovnakých kritérií ako k ostatným, bude Družstevná ulica obrazom budúcnosti mnohých slovenských miest a obcí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Až do minulého roka bol najznámejším prvým cisárskym rezom, keď prežili žena aj dieťa, prípad z roku 1500. Tím českých vedcov však prišiel s novým objavom.

EKONOMIKA

Osem zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Ľudí čaká viac dokladovania a prísnejšie posudzovanie.

ŠPORT

Sagan pobavil otázkou na súpera aj odpoveďou, prečo bol na toalete

Špekulovalo sa o zdravotných problémoch.


Už ste čítali?