Virtuálni zabijaci v nás

Autor: Tomáš Makatúra | 4.8.2011 o 8:00 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1183x

Vygumovaný magor z Nórska, ktorý vystieľal mládežnícky tábor otvoril množstvo diskusných tém. Jednou z nich sú aj virtuálne military hry a ich vplyv na psychiku hráčov. Staršia generácia má väčšinou jednotne kritický a odsudzujúci postoj. Bez toho, aby v živote siahli na hernú konzolu vyhlasujú, že hry by mali byť zakázané, lebo robia z mladých vrahov a psychopatov. Potom si väčšina z nich kľudne sadne k telke, kde si zapnú kultový krvák s presnými návodmi na mučenie a vraždenie. Sú počítačové hry príčinou násilia v realite a menia ich hráčov na vraždiace monštrá, ktoré nerozoznávajú prítomnosť od virtuálneho sveta?

Hráč, ktorý už nosí v hlave sklzovú plochu patologického správania si môže urýchliť počítačovou hrou pád do pekla. Možno bez hry by ho však postrčil film, komiks, náročná situácia v škole či v práci, neriešený domáci problém... Normálny, zrelý človek rozozná hru od reality vždy a určite rozlišuje skutočné násilie od virtuálneho. Tak, ako sa chodí do kina relaxovať na horory a akčáky, chodí k herným konzolám množstvo ľudí pre rovnakú zábavu. Výhodou nie je len pasívne sledovanie, ale aktívna účasť v hre.

Diskusia o vhodnosti a prístupe k násiliu vo videohrách by mala byť otvorená hlavne v prípade detí, ktoré ešte nemusia dobre chápať virtuálnu realitu. Tam by mali byť tvrdým sitom prístupu rodičia. Osamelé a zanedbávané decko je pre vygumovanie zo skutočnosti akýmkoľvek médiom výborný objekt. Nie je to však ani v tomto prípade o vplyve hry, ako o vplyve rodiny a jej vzťahov. Aj Nórsky magor je charakteristický citovým vyprahnutím z rozbitých rodinných vzťahov a military hry boli v rade patologických udalostí až za týmto problémom.

V každom z nás je svet fantázie z ktorého časť sa hrá aj s temnou stránkou. V každom z nás je malý virtuálny zabijak, lovec a násilník. Asi nám zostali v bunkách od prapredkov. Uspokojujeme ich hrami, príbehmi, filmami. Presne vieme, kam až môžu ísť, aby neboli nebezpeční v realite. Tou brzdou nie je nedostupnosť a zákaz predaja hier v obchodoch, ale empatia skutočných vzťahov k skutočným ľuďom. Tá sa nedá získavať z elektroniky, tú dostávame v rodine, od priateľov, od obľúbených zvierat... v naozajstnom svete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník na komunikáciu a mediálne štúdiá Václav Štetka hovorí, že oligarchovia médiá skupujú výhradne kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

KOMENTÁRE

Držme sa my len Ruska! Veď aj tam je Západ

Váhanie a spor v otázke MiG-ov naznačujú dvojtvárnosť Slovenska.


Už ste čítali?