To sa netýka len nízkopríjmových vylúčených skupín, ale skoro celej strednej vrstvy zamestnancov a živnostníkov. Rozdiel je len v tom, že si za svoju skromnú mzdu kúpia o málo lepšie nekvalitné a predražené potraviny, trochu šatstva, kultúry a unikátne drahé splátky hypotéky. Podľa posledných údajov bánk ktoré pôsobia na tomto žmýkanom území reálna mzda obyvateľov nerastie. Rastú len poplatky, dane, vynútené platby a ceny. Obyvateľstvo orabované pyramídovými hrami o úspory z ktorých peniaze záhadne zmizli už nie je možné natiahnuť do nejakých dobrovoľných finančných hier tak sa na to ide cez politické zákazky. Vyvolených politických parazitov začína byť priveľa a radový občan jednoducho nestíha živiť seba aj ich.
Medzi príjmami a vynútenými životnými nákladmi sa otvárajú neúnosne široké nožnice. Tento priestor znamená narastanie nespokojnosti a tlaku. Nie je možné, aby v krajine ktorá sa chváli výkonnou ekonomikou, demokraciou a právom nebolo možné pre vzdelaného, pracujúceho človeka prežiť bez neustáleho ekonomického tlaku pri základných životných potrebách. V tom prípade ide o znamenie že je okrádaný a zneužívaný systémom krajiny v ktorej žije. Znamená to aj že politická moc je buď tak slabá, alebo tak skorumpovaná, že už nedokáže udržať slušné podmienky pre slušných ľudí.
Už nejde o výkonnosť ekonomiky, produktivitu práce a deformované ceny energií. To všetko máme porovnateľné so zvyškom Európy. Jediné čo nám nikto nevysvetlil je, prečo pri týchto porovnateľných číslach tak výrazne vyskakuje žobrácky príjem väčšiny strednej vrstvy. Prečo sú obyvatelia krajiny okrádaní najvyššími poplatkami za hypotéky ak sme venovali boľavo oddlžené banky lepším majiteľom, prečo platíme jedni z najdrahších pohonných hmôt, prečo platíme vysoké dane v systéme ktorý nás nechráni a prečo sme stále najlacnejšia pracovná sila ktorá je ošklbávaná vždy, keď sa niekomu z politiky zachce ďalších peňazí.
Zrejme je čas na reformu v politike. Tento obludný moloch spotrebuje viac, ako si my občania môžeme dovoliť.
