Máme tu dva svety. Jeden skutočný a druhý odtrhnutý od reality aj z reťaze. V jednom ľudia pracujú aby prežili, snažia sa definovať zásady slušných vzťahov, hľadajú oporné body v rodinných tradíciách a hodnotách. Vychovávajú deti tak, aby sa k životu stavali čestne.
Druhý svet je o luxuse, drahých hodinkách, autách, motorkách, apartmánoch, vilách za hradbami, rodinných sieťach vazalov, arogancii, žravosti a neskutočnej nadradenosti. Všetko je divadlo. Dôležité sú len peniaze a moc. Spája sa to ako sieť v ktorej miznú príležitosti, peniaze z daní a odvodov, peniaze z fondov a zároveň triviálna snaha vnímať veci verejné ako službu, nie ako korisť. V tomto svete nič nie je skutočné- ani city, ani záväzok, ani charakter. S takouto výbavou sa dá spojiť s kýmkoľvek aj s diablom, nie len mafiou. V druhom svete je všetko relatívne. Možno by stálo za to nakresliť tú sieť napojenú na pár rodín cez švagrov, tety, sestry, ujov a rodinných spolupodnikateľov. Vytvorili si účinný systém na parazitovanie na tých, čo odtiaľto ešte neušli a ešte aké-také zdroje sa z nich dajú vytlačiť.
Kuciak im pripomínal, že táto krajina nie je iba ich. Evidentne mu chceli ukázať že je. Jeho likvidáciou demonštrovali, že ten monštrózny ples upírov môže robiť čo chce. My ostatní sa ešte môžeme vzdať a odísť. Môžeme sa hrať na politické strany. Ale je to o inom. Je to o tých dvoch svetoch. Každý kto patrí do prvého by mal ustúpiť od tých čo sa pasú v tom druhom. Aby bolo lepšie vidieť. Neverím, že rozdávajú žrádlo takej kvality, aby si účastníci hostiny sediaci vo vzdialenejších radoch neuvedomili, že nás to spolu vyjde veľmi draho.
Jediným riešením je väčšinový volebný systém a povinná účasť na voľbách. Voliť konkrétnych ľudí nie strany. Systém kde sa dostavajú ľudia cez chobotnicu k funkciám už nefunguje. Prečo sa nemôžme pohnúť ďalej?
