Po dlhej dobe som nedávno išiel večer po Obchodnej ulici a bolo to ako Sodoma Gomora. Všade sklo z fliaš a pohárov, močiaci a zvracajúci ľudia, v lepšom prípade pri tom aspoň stále dokázali stáť na nohách. Menšie konflikty a šarvátky všade vôkol. Vek niektorých nemohol prevyšovať 16 rokov. A do toho prešla okolo policajná hliadka, ktorá mala o situáciu asi taký záujem, ako Číňan o slovenskú literatúru. Teší ma, že polícia mala odvahu poskytnúť prvú pomoc a že vypátrala páchateľa skutku. ktorý sa stal v pondelok. Bol by som však radšej, keby som nemusel, so smútkom v duši, prispievať do zbierky na prevoz tela môjho kolegu na Filipíny. Bol by som radšej, keby som nemusel počúvať ľudí zo zahraničia v mojom okolí, pracujúcich v medzinárodnej firme na Slovensku a platiacich tu dane, ako sa boja chodiť večer po meste. Keď bude polícia venovať viac času práci, za ktorú jej z tých daní platíme a menej marketingu na Facebooku, možno budem mat opäť dôveru v políciu. Zatiaľ však môžem povedať, že jediné hrdinstvo v celom príbehu predviedol môj kolega ktorý suploval prácu polície. Kde bola polícia, keď sa on zastal žien na ulici, kde som sa cítil zle aj ja sám? Jemu a jeho rodine však odpoveď na tuto otázku už nepomôže.
Je polícia len represívna zložka? Alebo od nej očakávame to, aby sme podobne články na jej FB stránke nemuseli vidieť? Teda – prevenciu...?
R.I.P. Henry